Informácie pre rodičov Projekty Ako nás môžete podporiť? Ako vyzerá Gaštanko Intuitívna pedagogika Kontakty a linky



Lipová škola

Hľadáme sprievodcu, učiteľa 1-4 ročník s nástupom najneskôr od septembra 2018.

Ponúkame prácu na plný úväzok (pracovná doba môže byť nastavená po vzájomnej dohode) v tíme dvoch učiteľov a družinárov. Sme škola typu “malotriedka“ so 14 deťmi. Vychádzame zo ŠVP, aplikujeme prvky inovatívnych pedagogík, pravidelne chodíme do lesa, v sebarozvoji nás inšpiruje intuitívna pedagogika. Vytvárame inkluzívne prostredie, otvorené deťom s rôznymi potrebami. Škola má potenciál rastu aj na druhý stupeň.

Požiadavky:
- vzdelanie prvý stupeň ZŠ, prípadne iné pedagogické vzdelanie
- skúsenosť s deťmi školského veku
- záujem a zrelosť samostatne pracovať, aktívne tvoriť svoju prácu
- záujem o budovanie vzťahu s deťmi, úprimnosť, kontakt a komunikáciu
- záujem smerovať k autonómii (vnútornej slobode a zodpovednosti za svoj život) a prinášať ju cez seba aj deťom, podporovať deti v študijnej autonómii (učím sa samostatne – z vlastného impulzu spôsobom, ktorý je pre mňa vhodný)
- otvorenosť, záujem o praktické učenie, učenie cez zážitok, učenie sa v prírode
- odvaha pracovať s vlastnými emóciami a BYŤ pri deťoch, keď spracovávajú svoje emócie
- záujem pracovať s celou skupinou detí (sociálny súlad, spoločné hľadanie riešení...)

Kontakt: Eva 0905 632 892, lkgastanko@gmail.com, www.lesnyklubgastanko.sk

 

Hľadáme priestor (dom, chatu) na prenájom v Rači, blízkosti lesa, pre potreby školy na šk. rok 2018/2019 a 2019/2020. Rozloha cca 80 m2, kuchynka, sociálne zariadenie, ideálne dve miestnosti.

 

Jan Amos Komenský hovoril o škole hrou. Cítime, že hra je spôsob, ako sa deti môžu naučiť to, čo potrebujú.

Deti v Lipovej škole sa veľa hrajú, pretože hra je ich prirodzený spôsob učenia sa. Šiestym rokom sa dieťa automaticky nestáva dospelým, ktorý si rád posedí za stolom a premýšľa o živote abstraktne. Aj šesť a viac ročné deti sa potrebujú stále veľa hrať, využívať všetky svoje dary - zmysli, telo, fantáziu pri objavovaní sveta. Akoby šiestym rokom zaznel na veži detského hravého sveta umieráčik a ony mali odložiť to všetko, čo ich tak baví, čo majú na svete tak rady, čo je pre nich tak prirodzené. Pohyb, hru, radosť, čas na spoznávanie seba a sveta okolo. Ak sa dieťa učí spôsobom, ktorý reflektuje jeho prirodzené potreby, vedomosti sa stávajú jeho múdrosťou, pretože ich vie použiť vo svojom živote.

Deti v Lipovej škole sú veľa v lese, v prírode, pretože les je pre dieťa miestom nekonečného učenia sa o sebe a o svete.

 

Jan Amos Komenský vedel, že dieťa nie je prázdna nádoba, ktorú treba naplniť, ale fakľa, ktorú treba zapáliť! Cítime to rovnako!

Deti v Lipovej škole majú možnosť objavovať svet, hľadať to, čo ich baví. Najväčším darom je nám to, keď môžeme vidieť dieťa, ako nájde v sebe túžbu niečo sa naučiť, nie aby uspokojilo dospelého, nie preto, že to chce norma, ale preto, že to má pre jeho život zmysel! Potom intenzita, chuť, kvalita a rýchlosť, s ktorou sa učí, je jeden veľký zázrak!:)

Každý z nás má v sebe od narodenia „silu“, ktorá nám umožňuje učiť sa niečo nové – sedieť, chodiť, hovoriť...táto sila je prítomná aj neskôr po dovŕšení šiesteho roku a vďaka nej sa môžeme naučiť všetko, čo potrebujeme pre šťastný život – čítať, písať, počítať, chémiu, fyziku aj históriu našej krajiny...a nie len to, vďaka tejto sile sa dokážeme naučiť všetko, čo potrebujeme, aby sme naplnili svoj potenciál, zrealizovali vo svojom živote svoje sny, túžby, poslanie.

Prečo sme na to zabudli? Keď príde dieťa do školy a tam sa nemôže naďalej prejavovať hravo, radostne a prirodzene, musí sa sústrediť na úlohy, ktoré sú často príliš abstraktné a nedávajú mu zmysel v jeho svete, táto sila začína pomaly slabnúť. Pomaly túto silu v sebe uzavrie a dospelí potom vynakladajú množstvo úsilia, aby vymýšľali pre dieťa motiváciu, ktorá u neho podnieti záujem sa učiť (odmeny, známky, súťaže ..). Dieťa sa začína nudiť, je nespokojné, nenaplnené a niekedy sa stane, že stratí záujem o svet. Z malých, radostných a hravých detí sa pomaly stávajú mladí ľudia, bez predstavy o tom, kto vlastne sú, čo ich baví, čomu by sa chceli venovať, plní strachu a pochybností o samom sebe a svete. Niekde sa na tej ceste dospievania a učenia stratili. Stratili sa medzi množstvom povinností, v ktorých nevidia zmyslel, ktorým nerozumejú a túžbami, na ktoré už časom zabudli, a ak na ne nezabudli, necítia už v sebe “silu”, ktorá im pomôže veci uchopiť do vlastných rúk. Niektoré deti si nájdu spôsob ako tú „silu“ nestratiť napríklad v športe, v hudbe, v nejakom hobby mimo školy... ale čo keby mali deti školu ako hobby? Čo keby bola škola miestom kde sa tešia, kde chcú ísť aj cez prázdniny, lebo je tam proste dobre? Lebo je tam zaujímavo? Lebo je tam veselo? Lebo sa tam môžu učiť to, čo im dáva zmysel? Lebo majú radi svojich učiteľov? Možno by stačilo iba trochu dôvery v dieťa a jeho prirodzenú schopnosť učiť sa, možno by stačilo iba o trochu menej nárokov na výsledky, na seba, možno by postačilo iba trochu trpezlivosti, pokiaľ tie výsledky prídu?

 

Ako sa Lipa pozerá na svet cez svoje listy v tvare srdca, pozeráme sa my na deti cez naše srdcia.

Hľadáme ich talenty, ich dary a vytvárame pre nich prostredie, v ktorom si ich môžu rozvíjať. V ktorom môžu časom chápať, že rozvoj ich daru si vyžaduje aj učenie, ktoré ich až tak nebaví, vedomosti a zručnosti, ktoré ich až tak nelákajú alebo nie sú ich talentom. Kde môžu oni sami prijať seba, prijať života ako nedokonalý. Prijať to, že niečo mi ide lepšie a v niečo zase ťažšie. Že nemôžem byť odborníkom na všetko, že nemusíme byť všetci rovnakí a že práve naopak, v našej inakosti je tá najväčšia krása. Pretože vďaka tomu, že sme každý iný, môžeme spolu tvoriť nádherné veci.

 

Čo sa dieťa naučí od učiteľa, ktorého samotný predmet (téma) nebaví? Ktorého nebaví život? Ktorý je unavený z učenia a detí?

Deti potrebujú vzory. A my túžime nimi byť. Prinášame deťom svet cez našu vášeň a nadšenie pre niečo. Deti v Lipovej škole zažívajú dospelého človeka, ktorého baví život, ktorý má radosť z nejakej činnosti, ktorý rád niečo robí. Ak nemáme medzi sebou dospelého, ktorý má nadšenie, napríklad pre hru na hudobnom nástroji. A zároveň cítime, že hudba je to, čo chceme deťom prinášať, hľadáme v sebe záujem o hudbu, začíname sa napríklad učiť hrať na hudobný nástroj a deti to vidia a cítia!

Deti učíme vlastným príkladom, pracujeme na sebe! Rozvíjame svoje dary a cnosti, a postoje, ktoré nám bránia v ďalšom raste, premieňame na iné, pre nás zdravšie a užitočnejšie. Nie s cieľom stať sa dokonalým, ale pretože jediný, koho môžeme zmeniť, sme my sami...

Dieter Schwartz (nemecký lektor intuitívnej pedagogiky):

“Je veľmi napínavé zmeniť jediného človeka, ktorého môžem zmeniť - sám seba. Ak to robím, začnú deti viac veriť vo svoju vlastnú budúcnosť.“

 

 

Aké deti sú v Lipovej škole?

V Lipovej škole sú deti, ktoré odrástli do školského veku v našom detskom lesnom klube Gaštanko a ich rodičia si zvolili cestu individuálneho vzdelávania. Sme otvorení novým rodinám, deťom a ich rodičom, ktorí pocítia, že Lipová škola je ich cesta.  Lipová škola má v šk. roku 2016/2017 päť detí (štyroch prvákov a jedného druháka), od septembra 2017 sa nám počet detí rozrastie na približne 10.

Praktické informácie o Lipke osobne.

Lenka, Evka

 








Gaštanko ©2012 \ Web \ Content Management System